Počiatky ománskej histórie

Prehistorické veže hrobiek At Al, Omán

Ománska história je plná zaujímavých a dôležitých udalostí a aby sme sme im mohli venovať náležitú pozornosť, prejdeme si ich postupne – od príchodu prvých ľudí do Ománu, cez rozmach islamského náboženstva v krajine, až po vládnuce dynastie a krajinám, majúcim nad Ománom svoju moc.

Príchod ľudí do Ománu

Podľa nálezov a skúmania, ktoré máme dnes k dispozícii, vieme, že prví obyvatelia prichádzajú do Ománu z Afriky potom čo hladina Červeného mora medzi súčasnou Eritreou a Jemenom koncom doby ľadovej klesla natoľko, že ju bolo možné prekročiť. Tomu nasvedčujú aj artefakty pochádzajúce z doby kamennej a výrazne sa podobajúce na tie, ktoré boli objavené aj v severovýchodnej Afrike. V tých časoch bol Arabský polostrov oveľa zelenší ako dnes a svoju púštnu podobu získaval až postupne.

Ománsky starovek a vzostup islamu

V staroveku sa Omán stal súčasťou Achaimenovskej ríše vytvorenej Peržanmi a potom, čo sa do oblasti dostal dobyvateľ Alexander Veľký začal prináležať Macedónskej ríši. Neskôr sa jeho územie rozdelilo medzi ríšu Partov a Sasánovcov a keď začali na miesto Peržanov nastupovať Arabi, ománske teritórium sa stalo arabským. V priebehu 7. storočia sa po arabských krajinách začína šíriť islam a podľa oficiálneho výkladu ománskej histórie sa súčasný Omán stal krajinou s islamským náboženstvom ešte počas života proroka Mohameda. Vznikla tu odnož konzervatívneho, ale tiež umierneného islamu označovaná ako Ibádíja, ktorá zostala dominantnou formou islamu v Ománe dodnes, vďaka čomu je sultanát spomedzi ostatných krajín s islamskou vierou unikátom.

Toto náboženstvo posilnilo moc imána, ktorého za vládcu zvolili vykladači islamskej viery a práva, členovia spoločenstva ulamá. Jeho pozíciu potom potvrdilo aj verejné uznanie od vodcov ostatných kmeňov. Ibádijskí moslimovia tak v roku 751 zakladajú v Ománe Imamát, ktorému vládnu volení imáni. Tí krajinu viedli tak po stránke politickej, ako aj náboženskej. Postupne sa však medzi členmi imánskej rodiny vyskytovali konflikty a ich moc začala upadať. To umožnilo aby v nasledujúcich storočiach podliehal Omán vplyvu viacerých iných ríš, napríklad Iránu alebo Seldžuckej ríši. Moc v imamáte sa podarila dostať opäť pod kontrolu s nástupom dynastie Nabhani v roku 1154. Táto dynastia vládla Ománu s prerušovaním niekoľko nasledujúcich storočí a zachovala sa po nej napríklad pevnosť v Bahle.

Portugalčania a ďalšie zahraničné mocnosti

Zhruba desaťročie potom, ako sa portugalský moreplavec Vasco da Gama dostal po mori do Indie, prichádzajú Portugalčania do Maskatu a vládnu ománskemu pobrežiu nasledujúcich takmer 150 rokov, do roku 1650. Aby prístavné mesto ochránili pred útokmi od mora, nechali ho opevniť a pozostatky niekdajšej koloniálnej architektúry sú v dnešnom hlavnom meste Ománu viditeľné dodnes. Tu si je potrebné uvedomiť, že Omán vlastne veľmi dlho nebol jednotnou krajinou a často sa tak o ňom hovorilo ako o Maskate a Ománe. Maskat bola viac urbanizovaná pobrežná časť a Omán bol vnútrozemím, kde naďalej pretrvávali kmene, voliace si svojho imána.

Portugalčanom sa podarilo udržať Maskat spolu s priľahlým pobrežím len do roku 1650, kedy ich z územia vytlačili Turci z Osmanskej ríše. Ani oni tu však oveľa dlhšie nepobudli a o necelé storočie neskôr ich z Ománu vyhnali jemenské kmene. Medzi ich vodcami sa však strhli o vládnutie v Ománe prieky, čo využili zase Peržania z Iránskej ríše a dobyli Maskat a mesto Sohar v roku 1743. To však vyvolalo vzburu obyvateľstva pod vodcovstvom Ahmada ibn Saida al Saida a potom čo boli Peržania z krajiny vykázaní, sa moc v Ománe stabilizovala a krajina sa oslobodila od vplyvu cudzích vládcov a teritórií.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Ohodnoťte článok
[Spolu: 3 Priemer: 3]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *