Moderný Omán

Nočná scenéria Maskatu

V predchádzajúcich článkoch sme priblížili začiatky ománskej histórie a významné udalosti posledných storočí si spoločne posvietime na to, k čomu všetkému v Ománe došlo v priebehu posledných približne 50 rokov. Toto obdobie je plné búrlivých zmien a revolučných novôt, ktoré dostali Omán do modernej doby a priviedli ho tam, kde sa nachádza dnes.

Ľavicová rebélia a palácový prevrat

V polovici 60. rokov vypukla v južnom Ománe, v regióne Dhofar rebélia ľavicových hnutí podporovaných susedným Jemenom, ktorá sa snažila zvrhnúť tradičnú vládu. S vojenskou pomocou Jordánska a Iránu sa však Ománu podarilo rebéliu ukončiť. Vtedajší ománsky sultán Said bin Taimur však vládne v krajine tvrdou rukou za pomoci zákonov zakazujúcich mnohé činnosti. Takto obmedzená krajina nemôže napredovať.

Palác Al Alam v Maskate, Omán

V roku 1970 tak dochádza v Ománe k palácovému prevratu, kedy sultána zvrhne z trónu jeho syn Qaboos bin Said al Said. Nie je to síce dokázané, ale je takmer isté, že tento nekrvavý a pokojný prevrat bol uskutočnený s podporou Veľkej Británie. Pôvodný sultán tak odchádza žiť do exilu v Londýne a jeho nástupca sa stáva vládcom, vládnucim v Ománe dodnes. Krajina získava aj nové oficiálne meno, už sa jej nehovorí Maskat a Omán, ale len Omán respektíve Ománsky sultanát.

Modernizácia a zmeny v sultanáte

Nový panovník hneď začína zavádzať do Ománu moderné reformy, ktoré už štát tak zúfalo potreboval. Zrušil viaceré absurdné zákony svojho otca, ktoré prinútili mnohých Ománčanov odísť žiť do zahraničia. Podarilo sa mu vybudovať kvalitnú cestnú infraštruktúru, zdravotnícky a vzdelávací systém a všetky tieto zmeny zapríčinili, že nejeden Ománčan už usadený za hranicami, sa vrátil späť do rodnej vlasti.

Nočná panoráma v Muttrah

Hoci je dnešný sultán absolutistickým vládcom, je jeho panovanie pomerne benevolentné a liberálne. V roku 1996 nechal vydať prvú písanú ústavu Ománskeho sultanátu a v 90.rokoch získali ženy v Ománe právo voliť a byť volené a toto právo sa neskôr rozšírilo na všetkých Ománčanov starších ako 21 rokov. V minulosti mohli pritom v krajine voliť len vyššie postavení občania s príslušným vzdelaním. V roku 2004 sultán menoval aj prvú ženu do pozície ministerky.

Vzťahy Ománu s vonkajším svetom

Sultán posilnil ozbrojené zložky krajiny a za pomoci Jordánska, Iránu a Veľkej Británie ukončil aj posledné stopy po rebélii v Dhofare. Následne sa začalo pracovať na tom, aby sa región stabilizoval a podobne sa zlepšovali aj dlho komplikované a konfliktné vzťahy so susedným Jemenom. Oba štáty napokon medzi sebou uzatvorili diplomatické styky a otvorili historicky prvé veľvyslanectvá. V roku 1981 sa Omán stal jedným zo zakladajúcich štátov Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (Gulf Cooperation Council, GCC).

Národný znak Ománu

Podobne ako si Omán zlepšil svoje vzťahy s Jemenom to spravil aj s ďalším susedom, Spojenými arabskými emirátmi, keďže niektoré spoločné hranice boli sporné. Omán si udržiava tiež dobré vzťahy s Veľkou Britániou aj USA a podieľa sa občas na vojenských cvičeniach alebo operáciách v regióne. V roku 2006 bola tiež medzi Ománom a USA uzatvorená Dohoda o voľnom obchode.

Dnes tak Omán ťaží zo svojej strategickej geografickej pozície, zdrojov nerastných surovín, modernej a v rámci islamských krajín dostatočne liberálnej politiky a tiež priateľských vzťahov s okolitými arabskými krajinami aj svetovými mocnosťami.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Ohodnoťte článok
[Spolu: 5 Priemer: 4.4]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *