Omán v priebehu posledných storočí

Pevnosť Jalan Bani Bu Hassan, Omán

Minule sme sa venovali počiatkom ománskej histórie, dnes sa zameriame na modernejšiu epochu od 18. storočia, kedy sa v Ománe dostáva k moci dynastia, vládnuca v sultanáte dodnes. Súčasne Omán posilňuje svoju námornú moc, ktorá prechádza až do Afriky a Indie a ománske záujmy sa tak dostávajú do konfliktu s Veľkou Britániou.

Omán v 18. a 19. storočí

Ako sme si spomenuli koncom predchádzajúceho článku, v roku 1743 napadli Maskat a pobrežie Ománu Peržania z Iránskej ríše, ktorých z krajiny následne vyhnala rebélia domáceho obyvateľstva pod vedením Ahmada ibn Said al Said. Ahmad bol následne zvolený za sultána a jeho dynastia Al Bu Said sa tak stala v Ománe vládnucou rodinou, ktorej potomkovia sú pri moci aj v súčasnosti.

Vláda ománskych sultánov ale nebola vždy pokojná a narúšali ju tak rodinné zápasy ako o moc, ako aj snahy vnútrozemských kmeňov o získanie nezávislosti od Maskatu. Nakoniec sa sultánska dynastia rozdelila na dve vetvy, Sultánovi Ibn Ahmad Al Said pripadla kontrola hlavného mesta a pobrežia, zatiaľčo rodinná odnož Qais si nárokovala správu regiónov Al Batinah a Al Rustaq.

Moc Ománu sa rozpína do Afriky až do Ázie

Začiatkom 19.storočia sa z Ománu stáva regionálna námorná mocnosť. Krajina využila svoju strategickú polohu medzi Áziou a Afrikou, dobré znalosti v moreplavbe a obchodné kontakty s kolóniami Portugalska, ktoré po sebe Portugalčania zanechali. Omán tak začína dominovať pobrežným oblastiam dnešného Iránu, Pakistanu, Kene (okolie mesta Mombasa), ostrovu Zanzibar a oblasti mesta Dar es Salaam (dnes Tanzánia). Po získaní teritórií v Afrike sa Omán začína púšťať aj do obchodu s otrokmi a obchoduje s tak vzdialenými krajinami ako bola napríklad Malajzia.

Ománske koloniálne impérium však nemalo dlhé trvanie. Postupne sa do neho totiž dostáva vplyv Veľkej Británie, ktorá vyhlasuje otroctvo za nelegálne. To ománsku ekonomiku v tých časoch veľmi ovplyvnilo a mnoho ľudí sa z Maskatu presťahovalo na Zanzibar. V 50. rokoch 19. storočia dokonca ďalšie dynastické spory vyústili do situácie, kedy bol Omán rozdelený na dve samostatné krajiny, Zanzibar s priľahlými africkými dŕžavami a Maskat a Omán.

 Omán v 20.storočí

Do ománskej politiky sa čoraz viac starali Briti, hoci oficiálne Omán britskou kolóniou nebol. Oba štáty podpisovali viaceré zmluvy o priateľstve, obchode a námorníctve, ktoré sa pravidelne obnovovali. V jednej z takýchto zmlúv z roku 1951 Veľká Británia uznala Ománsky sultanát ako plne nezávislý štát.

Ako sme si spomenuli už predtým, v Ománe veľmi dlho pretrvával rozpor, keďže Maskatu a pobrežiu vládol sultán, zatiaľčo vo vnútrozemí prevládala moc náboženského vládcu imáma. Táto situácia vyvolávala medzi oboma stranami neustále konflikty a napätie. V roku 1920 Británia na obe územia zatlačila a tieto tak medzi sebou podpísali Zmluvu zo Seebu, v ktorej sa navzájom uznávajú.

Relatívny pokoj vládol v Ománe až do 50. rokov, kedy sa vo vnútrozemí objavili zásoby ropy. Vtedajší sultán teda začal s ťažbou a keď sa proti nemu obrátil imám, na jeho stranu sa postavila aj Veľká Británia aj iránsky šach. Imám nakoniec odišiel do Saudskej Arábie a hoci sa snažil obhájiť svoj nárok na ománske vnútrozemie aj pred Organizáciou spojených národov, jeho požiadavky neboli vyslyšané a Omán sa tak mohol konečne stať jednotnou krajinou. V roku 1964 od Ománu získal nezávislosť aj britský protektorát Zanzibar a o niekoľko rokov sa spojil spolu s Tanganikou do dnešnej Tanzánie.

Ak by ste si však mysleli, že po zjednotení krajiny nastali v Ománe pokojné časy, tak ste na omyle. Naopak, blížil sa palácový prevrat, ktorým sa k moci dostal dnešný sultán. O tom ale viac v ďalšom článku z ománskej histórie.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Ohodnoťte článok
[Spolu: 2 Priemer: 2.5]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *